Odhoďte každé rozhorčenie, vášeň, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou. A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. Efezanom 4,31–32

Niekto pekne napísal, že hnev je náš „svätý oheň“ v zmysle rozhorčenia sa nad nespravodlivosťou a ubližovaním. Áno, tak to býva, ale skúsenosť nás naučí, že niekedy tento náš „oheň“ nie je svätý. Spravodlivý či nespravodlivý, ľudský hnev navyše nebýva pekný a spomienka naň príjemná.
Odpustenie, pokoj a láskavosť, ktoré tu stoja v kontraste k hnevu a kriku, však nie sú dielom prirodzených schopností – je to Boží duchovný pokoj, Božie duchovné agapé, Boží duchovný postoj milosti, čo nás takto premieňa. Sebaovládanie je síce jedným z prejavov ovocia Ducha, samo by však nestačilo.
Čím sme vo viere upokojenejší, vnútorne bezpečnejší, istejší, tým menší býva náš sklon k napätiu a hnevu. Čas, keď sa vystavujeme vplyvu Otca, Syna a Ducha Svätého, sa prejaví v každodenných situáciách, ktoré sú pre nás výzvou. Predtým sa tomu hovorilo „nájsť pokoj s Bohom“.

Bože, daj, aby sme našli svoje vlastné, osobné spôsoby stíšenia, keď nás Tvoj Duch ovplyvňuje a premieňa, ako sám chce.

Roman Mach