Odhoďte každé rozhorčenie, vášeň, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou. A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. Efezanom 4,31–32

Kľúčom k Pavlovej výzve zmeniť naše konanie je pre nás Boží čin odpustenia. Možno by sme sa mohli vybičovať k tomu, aby sme vo svojom živote eliminovali negatívne charakteristiky, ktoré tu Pavol zmieňuje, ale kresťanstvo sa nám stane ťažkou otročinou, z ktorej nikdy nebudeme mať radosť.
Ak premýšľame o tom, čo pre nás Pán Boh v Pánovi Ježišovi Kristovi urobil, nejde už o náš výkon, ale o odpoveď na Jeho dar. Skúsme sa dnes, keď sa budeme chcieť hnevať, kričať alebo konať tvrdo, zastaviť a premýšľať o tom, čo pre nás obetoval Pán Ježiš Kristus.
Prečo? Pretože kým premýšľame o Bohu a Jeho obeti pre nás, potom sa tvrdosť, zloba, hnev, ponižovanie a nenávisť nemajú šancu prejaviť. Namiesto toho sa aj v našom živote objavia láskavosť, milosrdenstvo a odpustenie. Na nás záleží, o čom budeme premýšľať. Dobre to zvážme, pretože téma nášho uvažovania do značnej miery určuje aj naše správanie.

Pane Bože, Ty vieš, akí sme a napriek tomu nás miluješ. Pomôž nám viac premýšľať o Tebe a Tvojom diele, aby sa aj v našich životoch viac prejavovala láska, milosrdenstvo a odpustenie.

Karel Strouhal ml.