Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo. Lukáš 19,10

Kristov výrok o hľadaní je prekvapivý. Ľudia skôr vyhľadávali jeho. Kdekoľvek prišiel, tam sa zhromaždil dav. Okolo neho bolo vždy plno. Odpočinok, pokoj a súkromie nachádzal na pustom mieste tak, že zástupu unikol.
Tak to bolo aj vtedy, keď prechádzal Jerichom. Okolo neho bolo rušno a tesno. Uprostred mnohých ľudí vidí vo vetvách stromu vrchného colníka. Zbohatlík v rímskych službách by sa za normálnych okolností nikdy na strom nešplhal. Ale práve čosi prežíval vo svojom vnútri. Nepokoj, zmätenosť? Už sa mu priečilo žiť nečestne, prilepšovať si z cudzieho, vedieť, že je za chrbtom prebodávaný nenávistnými pohľadmi okrádaných.
Blížiaci sa Ježiš mu k tomu môže niečo povedať, snáď aj ponúknuť riešenie. Na netypickom mieste uprostred ľudí, lepšie povedané „nad nimi“, je Zachej nájdený. Vtedy Ježiš vyhlásil, že „prišiel, aby hľadal“. To znamená, že hľadal a stále hľadá „uprostred“ zástupu. V ňom sa v rôznych obdobiach nachádzajú najrôznejší jedinci. Lovci senzácií, milovníci klebiet, znudení vševedovia. No sú tam aj úprimní hľadači, čakajúci na jeho slovo.
Kým som ja v zástupe zhromaždenom okolo Ježiša?

Pane, daj mi uprostred zástupu mojich známych vidieť niekoho, kto potrebuje počuť o Tebe. Veď stojím na Tvojom mieste.

Gustav Kloda