Dôveruj Hospodinovi celým srdcom, na svoju rozumnosť nespoliehaj. Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, on sám narovná tvoje chodníky. Príslovia 3,5–6

V jednom vtipe je nakreslený kňaz, ktorý pred kostolom vyberá do košíka mozgy veriacich, pretože ich vraj v kostole nebudú potrebovať. Táto narážka na vyberanie mobilov pred kostolom (aby nerušili počas bohoslužby) chce poukázať na údajný rozpor medzi vierou a rozumom.
Je kresťanská viera rozumná či nerozumná? Stredoveká scholastika na čele s Tomášom Akvinským tvrdila, že viera aj rozum sú stvorené Bohom, a teda viera je vec výsostne rozumná. Je však viera naozaj taká rozumná, alebo zostáva aj „bláznovstvom Božím“ (1Kor 1,25)?
Príslovia 3,5–6 nás nenavádzajú k „odovzdaniu mozgu“. Naopak, kniha Príslovia je o hľadaní múdrosti a rozumnosti. Kresťanstvo nie je proti vzdelaniu či kritickému mysleniu, aj keď si to niektorí kresťanskí fundamentalisti (alebo naopak ateisti) myslia.
Zároveň nás však Biblia vedie k poznaniu, že človek nedokáže svojím rozumom obsiahnuť „všehomíra“. Aby Boh mohol „narovnať naše chodníky“, je potrebné ešte niečo viac ako rozum – riadiť sa Božími princípmi a zásadami, hoci sa (prechodne) môže zdať, že je to „nerozumné“. Pretože rozum môže byť niekedy „neviestkou diablovou“, ako tvrdil Martin Luther.

Pane, nauč nás prosím spoliehať sa na Teba a Tvoje slovo!

Jiří Koun