Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu. Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Jakub 1,19–20

V Čapkových „Hovoroch s TGM“ hovorí Masaryk o tom, že najviac ho kritizovali práve tí ľudia, ktorí poriadne nerozumeli tomu, čo hovorí a presadzuje. Koľko „fake news“ (falošné správy) kolovalo o Masarykovi! Napríklad, že nie je naozajstný vlastenec, pretože neverí v pravosť Rukopisu zelenohorského a královédvorského (falzifikáty). Alebo „fake news“ o Židoch, ktorí potrebujú kresťanskú krv na svoje ceremónie (pozri Hilsneriáda) a ktorých sa Masaryk zastával, za čo bol mnohými odsudzovaný.
Nestáva sa aj nám, že vyslovujeme svoje domnienky alebo šírime o niekom informácie bez toho, aby sme si ich overili? Alebo sa hneváme a odsudzujeme niekoho bez toho, aby sme si o ňom niečo zistili, išli za ním a vypočuli si ho? Tzv. „aktívne načúvanie“ nie je len moderný trend, je to Božia požiadavka – je to súčasť Desatora. Ako totiž chcete naplniť – „Nevyslovíš krivé svedectvo“ (Ex 20,16), keď o druhom šírite neoverené zvesti?
T. G. Masaryk to trefne vyjadril v Hovoroch s TGM – „Len keď je človek k človeku úplne pravdivý a otvorený, ľudia sa naozaj spoznávajú; ale bez lásky niet pravdy; bez pravdy a bez lásky nemôže človek spoznať človeka.“

Daj nám, Pane, uši a srdce na vypočutie. Odpusť, že sme často rýchli k rozprávaniu, odsudzovaniu a hnevu.

Jiří Koun