Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. Filipanom 4,13

Apoštol Pavol ďakuje kresťanom z Filíp, že mu poslali dar, vďaka ktorému bol nejaký čas zabezpečený. Vo svojom ďakovaní pripomína skutočnosť, že vie žiť v odriekaní aj v blahobyte, keď sa stôl prehýba, ale aj keď nemá čo do úst.
Pavol hovorí o ideáli, keď je človek spokojný v každej situácii. Na to podľa Pavla dostávame silu od Boha – Ježiša Krista.
Počas svojho života som počul veľa slov o tom, že Boh bude so mnou, nech sa deje čokoľvek. Často si opakujem slová: „Keď budeš prechádzať cez vody, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa. Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň ťa nespáli“ (Iz 43,2).
Napriek všetkému čo viem, niekedy sa neubránim dojmu, že som zostal sám, že na to, čo prežívam, nemám a že niektoré veci sú väčšie ako ja.
Niekedy mi to, čo mám, nestačí. Chcem viac. Inokedy túžim po tom, aby Boh otáčal celou krajinou inak len kvôli mne. Apoštol Pavol vedie mňa, nás k vďačnosti. Vďačnosti v akejkoľvek situácii. Keď máme dostatok aj nedostatok. Keď sa darí, aj keď sa nedarí. Prečo? Pretože máme silu od Ježiša Krista.

Môj Pane, nech Ťa v akejkoľvek situácii, ktorú prežívam, vidím vedľa seba.

Vít Vurst