Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko! Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Filipanom 4,4–7

Jedným z najpozoruhodnejších rysov Listu Filipanom je skutočnosť, že jej autor apoštol Pavol sedí v čase písania tohto listu vo „väznici“. O to viac nás prekvapujú a tiež zarážajú opakované výzvy k radosti a pokoju od človeka, ktorému by sme celkom určite neupreli žiadny z mnohých dôvodov na nepokoj a obavy. Možno nám napadá, kde sa v Pavlovi berie toľko optimizmu.
Z iných listov vieme, že ako radosť, tak aj pokoj nepovažuje Pavol za prejav nálad či emocionálnych zážitkov. Vie totiž, že oboje nepochádza z neho, ale má pôvod v Bohu. Preto ich majú možnosť prežívať ľudia premenení Božou milosťou. Pavol o nich hovorí ako o ovocí Ducha Svätého, teda o výsledku premeny ľudského srdca. Ide o stav vo vnútri človeka, ktorý sa nedá naučiť pred zrkadlom žiadnou šikovnou technikou. A nakoniec nejde ani o lacný optimizmus. Oveľa skôr ide o istotu, že my ľudia nie sme sami a že naše životy spočívajú v Božích rukách.

Pane, daj, nech naša radosť a vnútorný pokoj plynú z vedomia Tvojho prijatia a Tvojej bezpodmienečnej lásky.

Martin Pavlík