Dávaš mi poznať cestu života, plnosť radosti v tvojej prítomnosti. Po tvojej pravici je večná blaženosť. Žalmy 16,11

Jeden z najuznávanejších súčasných teológov Novej zmluvy, Bart D. Ehrman, vo svojich knihách spomína obdobie, keď sa z neho stal agnostik (človek, ktorý nevie, či Boh existuje alebo nie). Píše, že strata viery pre neho bola veľmi ťažkým obdobím. Paradoxne pre neho najťažšie nebolo to, že nie je na koho (myslené Boha) sa obrátiť, keď je zle, ale naopak – že nie je s kým (myslené s Bohom) zdieľať svoju radosť. Je teda pravda, že „zdieľaná starosť je polovičná starosť, zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť.“
Keďže som sám bol neveriaci, viem, o čom hovorí. Ak svoju radosť môžem zdieľať a prežívať s niekým, kto je večný a vždy blízko môjho vnútra, je táto radosť oveľa bližšia a silnejšia, pretože sa vzťahuje na večnosť. Pokiaľ ide o radosť čistú, nie škodoradostnú, smiem vo viere cítiť, že taká radosť má určitý vyšší zmysel daný Bohom a prežívam dotyk večnosti.
Takisto mnohé žalmy opisujú vnútornú radosť žalmistu prežívanú a prameniacu z Boha – zdroja radosti. Nielen svoje starosti, ale aj svoju radosť môžeme „zložiť“ na Pána a zažiť tak to, čo píše žalmista: „Plnosť radosti v tvojej prítomnosti. Po tvojej pravici je večná blaženosť.“

Pane, nauč nás, prosím, radovať sa onou vnútorou radosťou, ktorá posilňuje telo i ducha a dáva silu ísť ďalej týmto svetom.

Jiří Koun