Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Matúš 6,19–21

Ako kaplán každodenne pracujem s ľuďmi, ktorí niekoho pripravili o majetok, spôsobili iným bolesť, stratu zdravia, života či rozumu. Veľká časť z nich prežíva výkon trestu s myšlienkou na návrat k predchádzajúcemu spôsobu života – užívaniu si. Som si istý, že ako väčšinová spoločnosť pre nich nájdeme slová odsúdenia, opovrhnutia, pozeráme na nich cez prsty. Sme presvedčení, že sme iní. A asi je to fakt. Sme iní. Ale z prirodzenosti vecí poklady nášho srdca bývajú rovnako väčšinou len pozemské. Zmysel Božej rady, ktorou sa od nedele zaoberáme,
je v našej aktivite. Je to len naše rozhodnutie, kde nezhromažďovať a kde zhromažďovať. Môžeme mať auto, dovolenku, peniaze, zážitky, úžasné deti, najlepšie pohnútky – ale nemôžeme MAŤ Boha. S Bohom môžeme BYŤ a takisto aj s tými, ktorí sú Božími deťmi (a tých je na zemi naozaj veľa). Môžeme ich napríklad rozveseliť – to je v závere týždňa nádherná náplň dňa, však?

Pane Bože, vopred ďakujem za inšpiráciu, ako dnes niekomu urobiť nebeskú radosť konaním, rozprávaním alebo mlčaním.

Aleš Kocián