Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Matúš 6,19–21

V jednom príbehu knihy Genesis sa stretávame s myšlienkou, že pri stretnutí s Bohom prestávajú platiť všetky čísla. Inými slovami – poklady tvárou v tvár Bohu strácajú svoju hodnotu a človek sa začína pozerať na svoj majetok inou optikou.
Ide o príbeh z osemnástej kapitoly, keď Abraháma navštívia traja hostia a on v stretnutí s nimi rozpozná Božie navštívenie. Kým hosťom hovorí: „dám priniesť trochu vody … rád by som vám podal sústo chleba“ (Gn {18,4–5); svojej manželke vzápätí rozkáže: „tri miery bielej múky“ a sám vybral mladé teľa, aby ho hosťom pripravil. Trochu vody a sústo chleba rozhodne nezodpovedá príprave chlebov z 36 litrov múky (takýto pokyn totiž dostáva Sára od svojho manžela). Z príslušného objemu, keby každý dostal skutočne sústo, by sa mohlo nasýtiť, podľa mojich prepočtov, pokojne aj sto ľudí. Akoby Abrahám pri stretnutí s Božími poslami skutočne zabudol počítať. Ochotne a s radosťou dáva oveľa viac, ako je potrebné.

Matematika mi v škole nikdy veľmi nešla, a tak som celkom rád, že pri stretnutí s Bohom prestávajú platiť všetky čísla. Kiež by sme sa naučili počítať ako Abrahám, pretože to je matematika srdca, ktoré sa stretlo s Bohom.

Martin Lindtner