Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia. Matúš 6,34

Podobne ako s mnohými biblickými textami, aj s týmto sa zžívam postupne, ako plynú dni môjho života. Choroby blízkych ma naučili žiť tzv. zo dňa na deň. Radovať sa z každého dňa. Vnímať cyklus ročných období. Nehnať sa za veľkými vecami. Je to kus slobody, že môžem považovať svoju prácu pre daný deň za skončenú. Tento verš ma učí nespomínať s nostalgiou na minulosť, nevyzerať lepšiu budúcnosť, ale žiť prítomnosťou.
Chlieb púšte – manna v sebe nesie podobný odkaz ako uvedené Ježišove slová. Ži zo dňa na deň a spoliehaj na Hospodina. To sa učil Boží ľud počas mnohých rokov putovania púšťou. Aj my sa to učíme nad týmto textom s vedomím, že nám žitie v tomto móde bytia nie je úplne vlastné.

Hospodin, moje srdce nie je pyšné, moje oči nie sú hrdé. Nejdem za veľkými vecami ani za tým, čo nemôžem dosiahnuť. Radšej som si utíšil a upokojil dušu, ako sa nasýtené dieťa utíši pri matke. Moja duša je ako nasýtené dieťa. Izrael, čakaj na Hospodina odteraz až naveky (Ž 131).

Martin Lindtner