No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. Rimanom 5,8

Nikdy nezabudnem na svoju prvú návštevu koncentračného tábora v Osvienčime. To, čo som dovtedy vedel o druhej svetovej vojne len z rozprávania pamätníkov, sa zrazu stalo pred mojimi očami desivo skutočným. Z mojej pamäti sa už nikdy nevytratí pohľad na plynové komory, kde zahynuli tisíce nevinných ľudí, ani na hromady detských topánočiek, vlasov a bábik.
Uprostred tábora je stále možné vidieť jednu malú pivničnú celu, kde svoj život dokonal aj poľský katolícky kňaz Maximilián Kolbe. Ten tu zomrel potom, čo ponúkol svoj život na výmenu za život otca rodiny, jedného z desiatich väzňov, ktorí boli odsúdení na smrť hladom za to, že z tábora predtým jeden väzeň utiekol. Svojou obeťou tak nasledoval príklad svojho Pána a Spasiteľa.
Tento príbeh z vojny na mňa vždy silno pôsobil. Sám neviem, či by som dokázal ponúknuť svoj život, keby som videl nevinne odsúdeného človeka. Ale čo keby oným odsúdeným nebol nevinný, ale jeden z nacistických strážcov tábora, ktorý neustrážil svojich väzňov? Našiel by sa niekto, kto by zomrel namiesto neho?
Len ťažko chápem to, čo napísal o Ježišovi apoštol Pavol. Aj Kristus zomrel namiesto nás. Nie namiesto nevinných, ale namiesto hriešnych zločincov. Taká je naozajstná Božia láska…

Žasnem, Pane, nad tým, ako nás máš rád. Chcem byť ako Ty…

Oldřich Svoboda