Píšem vám, deti, lebo pre jeho meno sú vám odpustené hriechy. 1. Jánova 2,12

Keď si Martin Luther prečítal slová „Svojou spravodlivosťou ma zachráň a vysloboď!“ (Ž 71,2a), nedokázal ich pochopiť. Hovoril si: „Ak je Boh spravodlivý, potom ma, hriešneho človeka, nemôže zachrániť, ale musí ma potrestať.“ Spravodlivosť vyžaduje trest.
Neskôr však našiel odpoveď v Liste Rimanom 1,16–17: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka. Pretože v ňom sa zjavuje Božia spravodlivosť…“ Pochopil, že Božia spravodlivosť nie je to, ako Boh koná (musí trestať hriešnych), ale to, aký Boh je.
„Boh je láska.“ Božia spravodlivosť znamená Božiu lásku. Božie meno vystihuje jeho povahu. Keď spomenieme boha Baala, hovoríme o násilí, grécki bohovia sú synonymom ľsti a pomsty, indická Kálí predstavuje krutosť, Alah predstavuje nadvládu… Keď povieme Boh, Pán, znamená to milosť a odpustenie.
Božia láska je taká nesmierna, že preto, aby zblúdilým ľuďom mohol odpustiť a znovu ich prijať do Božej rodiny, rozhodol sa, že sám bude pykať za ich hriechy a zomrel na kríži. Naše hriechy sú nám odpustené pre Jeho meno, pre Božiu lásku.

Náš milostivý, odpúšťajúci Bože, Pane, teším sa na to, že s Tebou budeme žiť večne, pretože Ty jediný, živý Boh, si láska. Tvoja láska odpustením zmenila minulosť a tvorí úplne novú budúcnosť.

Josef Hrdinka