Píšem vám, deti, lebo pre jeho meno sú vám odpustené hriechy. 1. Jánova 2,12

Odpustenie našich hriechov vďaka Kristovej obeti za nás je jedným z absolútne ústredných bodov kresťanskej viery. Na myšlienke, že Boh nám v Kristovi odpustil, stojí naša nádej na večnosť.
Napadá mi však, že táto myšlienka v praxi podlieha riziku určitého zovšednenia. Nestáva sa tak často skloňovaná veta o odpustení vďaka Kristovej obeti niekedy až príliš bežnou, samozrejmou a tým pádom vlastne nedocenenou? Akýmsi náboženským klišé?
Čo s tým? Mám tip: Keď sa nám vďaka zdravej reflexii občas bude zdať, že upadáme do rutinného a povrchného opakovania slova „odpustenie“, skúsme si na chvíľu predstaviť, aké by to bolo, keby nám odpustené nebolo. Vzápätí si porovnajme túto predstavu s uvedomením si, že Božie odpustenie máme plne k dispozícii. Kontrast oboch predstáv nám môže pomôcť pripomenúť si hodnotu daru, ktorý v Božom odpustení máme.

Pane, veľmi Ti ďakujem za Tvoje odpustenie. Ďakujem, že za moje hriechy Ježiš zaplatil a že môžem s Tebou žiť vo vedomí Tvojho prijatia.

Martin Turčan