Píšem vám, deti, lebo pre jeho meno sú vám odpustené hriechy. 1. Jánova 2,12

Jánove slová o istote odpustenia adresované jeho „dietkam“ by mohli niekoho vyrušiť. Nie je to odvážne a nadnesené tvrdenie? Platí pre všetkých? Nezávisí od pokánia a vyznania? Nemali by si ho zaslúžiť? Nepropaguje Ján „lacnú milosť“? Keď si pripomenieme, ako Ježiš dával odpustenie tým, ktorí naň podľa väčšiny nemali nárok, podobné otázky strácajú zmysel. Riaditeľ istej londýnskej psychiatrie vyhlásil, že sedemdesiat percent jeho pacientov by mohlo byť prepustených, keby získali presvedčenie, že im bolo odpustené. Neodpustením môžeme trestať druhých, ale najväčšími obeťami ostaneme aj tak my sami. Odpustenie uzdravuje. Písmo ho však nespomína ako samoúčelný terapeutický prostriedok. Dostávame ho ako dar v Kristovom mene, vďaka jeho charakteru a dielu. Je to evanjelium, ktoré Ján svojim „dietkam“ a aj nám s radosťou zvestuje. Ani my si ho nenechajme pre seba.

Ďakujem, Pane, za uistenie, že nám odpúšťaš a prijímaš nás. Bez podmienok, takých, akí sme. Pomôž všetkým, ktorí túto istotu nemajú, aby evanjelium o odpustení prijali a uverili mu.

Mikuláš Pavlík