Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. Ján 14,27

Pohľad do budúcnosti vždy vzbudzuje určité obavy a neistotu. A je jedno, či ide o budúcnosť celého života alebo očakávania od novej práce či novej školy. Ako sa nám bude dariť? Čo nás čaká? Zvládneme všetko, čo do nášho života príde? V závere pozemskej služby chcel Ježiš učeníkov pripraviť na dni po jeho odchode do neba. Čestne im povedal, že to nebude vždy ľahké. Zažijú problémy, ťažkosti, pocit osamelosti. A to všetko až do dňa, keď sa po nich aj po nás vráti (Jn 14,3). Je úžasné, že celá 14. kapitola Jánovho evanjelia, ktorá túto Ježišovu zvesť zaznamenáva, je „orámovaná“ rovnakou vetou. Na začiatku aj na konci zaznieva: „Nech sa vám srdce neznepokojuje!“ (v. 1 a 27) Prečo sa nemusíme báť budúcnosti? Ježiš niekoľkokrát zdôrazní, že jeho nasledovníci nebudú na nič sami, vždy budú mať pri sebe „Tešiteľa“, ktorý ich tým všetkým prevedie a posilní ich.
Keď o niekoľko desaťročí neskôr apoštol Ján dostane videnie o budúcnosti, ktoré zaznamená v knihe Zjavenie, dostane rovnaké uistenie. Výhľad do budúcnosti ho znova naplní obavami. Avšak Ježišove prvé slová v knihe Zjavenie budú znieť podobne ako kedysi: „Neboj sa!“ (Zj 1,17). A potom príde uistenie, že všetkým, čo nás čaká, nás náš Pán víťazne prevedie.

Aj ja niekedy mávam strach z budúcnosti. Ďakujem Ti, Pane, za Tvoje povzbudenie a istotu, že si vo všetkom s nami.

Oldřich Svoboda