Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. Ján 14,27

Starozákonní proroci vo svojich odkazoch spájali postavu Mesiáša – ktorý bol naplnením eschatologických snov prorokov – s Tým, kto prinášal pokoj. Izaiáš hovorí o Princovi pokoja (Iz 9,6) a Zachariáš o Ňom hovoril ako o Tom, ktorý „prikáže pokoj národom“. U Izaiáša nositeľ dobrej zvesti bol tým, kto hlásal pokoj a spásu (Iz 57,7). Pokoj bol teda v Starej zmluve jedným zo základných znakov očakávaného mesiášskeho kráľovstva. V mnohých textoch Starej zmluvy slovo pokoj presahovalo bežný význam a bolo vnímané ako špeciálny dar od Hospodina. Ježiš je u Jána predstavený ako Ten, kto je naplnením týchto očakávaní a predpovedí. On je tým, ktorý dáva špeciálny dar, pokoj, ktorý priniesol ľudstvu od Otca. V Jánovej terminológii slová „pokoj“, „pravda“, „svetlo“, „život“, sú metaforami pre najväčší dar prinesený ľudstvu – spasenie. „Svoj pokoj vám dávam“, je inak povedaný výrok „dávam vám večný život“ (Jn 10,28).

Pane, ďakujeme, že si nám priniesol svoj pokoj, spasenie. Svet a ani žiadne ľudské úsilie nám ho nemôžu dať. Ty si sa stal naším pokojom, naším Spasiteľom. Chválime Ťa za to.

Jozef Kučera