Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. Ján 14,27

Keď Ježiš učeníkom oznámil, že ich onedlho opustí, zarmútilo ich to. Lúčenie je vždy bolestné. Ak je príčinou úzkosti odlúčenie od milovanej osoby, najprirodzenejším liekom je uistenie, že sa opäť stretneme. „Zase prídem,“ sľubuje Ježiš. A čo dovtedy? Ako prežiť všednosť dní naplnených čakaním? Verte v Boha, verte vo mňa – hovorí Ježiš na začiatku 14. kapitoly. Budeme spojení cez Radcu, Ducha Svätého, ktorý vám pripomenie všetko, čo som hovoril. Zostanem tým istým, ako ste ma poznali. Nie je dôvod na obavy a úzkosť. Kristov pokoj oslobodzuje od strachu z budúcnosti, od strachu zo samoty. Nejde o lacnú útechu, ale pevné a trvalé uistenie, že Boh, ktorý prebýva v našom srdci je ten istý, ktorý nás čaká v nebi. Už dnes existuje nádej: Nech sa vaše srdce nestrachuje… verte… prídem.

Pane, hoci v živote prežívame veľa strachov, obáv a nepokoja, ďakujem za všetky zasľúbenia, ktorými nás posilňuješ a potešuješ. Ďakujem za pravý pokoj, ktorý do nášho srdca prináša Duch Svätý.

Mikuláš Pavlík