Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Matúš 6,14

Tento dodatok v Matúšovom evanjeliu podtrhuje a zdôrazňuje, že ochota odpustenia a zmierenia je ťažiskom Kristovej etiky a má byť zjavená v živote kresťana. Závažnosť tejto požiadavky je zdôraznená tým, že je pripojená k modlitbe Otčenáš. Jej výnimočnosť si uvedomovali aj rabíni, ktorí učili, že Boh odpúšťa tým, ktorí odpúšťajú svojim blížnym (Sir 28,1–5). Odpustenie u Boha je podmienené odpustením iným. Ak odpustenie zavrhujeme, dávame tým najavo, že k iným nie sme milosrdní. Prosba o odpustenie vín (dlhov) stavia človeka pred Božiu tvár do vzťahu veriteľa a dlžníka. Dlžník musí zaplatiť, to je jeho povinnosť. Nesplnenie sa chápe ako porušenie práva a to sa trestá. Dlžoby vznikajú, keď nedávame Bohu to, čo mu patrí, preto odpustenie dlžôb je neslýchanou dobrotou, ktorá sa ani vtedy, ani teraz nedá skutočne oceniť. Dodatok je formulovaný strohými vetami vo forme tzv. „svätého práva“ (ak – tak), vetou kladnou a zápornou. Podmienky sú dané, rozhodnutie je potrebné urobiť osobne.

Pane, osviež našu pamäť pri neochote odpúšťať iným. Hneď sa nám bude ľahšie odpúšťať.

Jozef Kučera