Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete – žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom –, nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pomíňa aj so svojou žiadostivosťou. Kto však plní Božiu vôľu, zostáva naveky. 1. Jánova 2,15–17

Ján prichádza s príkazom, ktorý jasne stanovuje postoj veriaceho k tomuto svetu. Hovorí o svete, ktorý žije v protiklade s Božou vôľou, Jeho zákonom. Charakteristikou tohto zmýšľania je jeho epitchymia, t. j. žiadostivosť, náruživosť, vášeň, nemiernosť (bujarosť), bezuzdnosť v spojení s hriechom. V LXX (Stará zmluva v gréčtine) sa vyskytuje so záporom v 10. prikázaní – Nepožiadaš! Ján k žiadostivosti pripája pýchu života (tiež nadutosť, povýšenosť, chvastanie, márnivosť). Uspokojovanie žiadostivosti po bohatstve, zábave a vystatovaní je znakom odvrátenia sa od Otca, je to milovanie sveta. Sme pozvaní milovať ľudí, usilovať o ich záchranu, ale nie zdieľať ich zlé nasmerovania. Byť vo svete a nebyť zo sveta. Ján jasne definuje, aký je koniec oboch smerov ciest. Týmto zdôraznením apeluje, vyzýva na správnu voľbu, rozhodnutie.

Ako veľmi sa, Pane, líšia naše túžby od Tvojej vôle. A tak voláme: „Nech sa stane Tvoja vôľa.“ Upevni nás na tejto ceste.

Jozef Kučera