Od trónu som počul mohutný hlas: „Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.“ Zjavenie 21,3.4

V čase štúdií som mal úžasnú príležitosť prežiť zhruba dva roky v nádhernom prostredí Savojských Álp. Užíval som si všetko, čo si človek môže priať. Bol som obklopený fantastickou prírodou, mal som výborné ubytovanie, spoznal som veľké množstvo skvelých a zaujímavých ľudí a vďaka univerzitnému štipendiu som nemusel riešiť finančné problémy. Proste ideálne podmienky na život, akási predchuť raja.
A napriek tomu mi tam niečo zásadné chýbalo. Niekoľko tisíc kilometrov od tohto nádherného miesta totiž v tom čase žilo krásne mladé dievča, s ktorým sme plánovali svadbu. Žil som v krásnom prostredí, kde bolo naozaj dobre, ale ona mi tam chýbala. Keď sme sa neskôr vzali, nežili sme už na takej luxusnej adrese. A napriek tomu som neľutoval. To, že som bol s ňou, bolo dôležitejšie ako to, kde som.
Ako kresťania niekedy popisujeme náš budúci domov ako úžasné miesto s krásnou prírodou, kde bude všetko dokonalé. A pritom to hlavné je niečo celkom iné: On bude žiť s nami!

Náš Pane, už sa tešíme na deň, keď sa s Tebou osobne stretneme a budeme už navždy spolu.

Oldřich Svoboda