Od trónu som počul mohutný hlas: „Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.“ Zjavenie 21,3.4

Výraz „počul som mohutný hlas“ sa v knihe Zjavenie objavuje celkom štyrikrát. Všetky vychádzajú z Božej prítomnosti a upriamujú pozornosť čitateľa na Krista, ktorý je predstavený ako Veľkňaz, Víťaz nad smrťou a ako večný Boh. Posolstvá oznámené mohutným hlasom oboznamujú človeka s najdôležitejšími udalosťami v dejinách spásy. Zj 12,10 predstaví Golgotu s jej dôsledkami pre tých, ktorí dar spasenia prijmú. Zj 16,1 s dôsledkami pre tých, ktorí Božiu ponuku milosti zavrhnú a bojujú proti nej a Zj 21,3.4 poukáže na záver dejín hriechu. Na to, že boj je dobojovaný, ukončený a všetko, čo bolo spájané so slzami, smútkom, bolesťou a smrťou sa pominulo. Vo vete „prvotné veci sa pominuli“, je použité dokonavé sloveso v minulom čase, čo jasne vyjadruje, že bolestná skúsenosť ľudstva s hriechom je minulosťou, ukončeným dejom, je nenávratne navždy preč.

Pane, aká je to radosť, keď môžeme myslieť na to, že hriech a jeho ostne raz dôjdu svojho konca. Kiež by to bolo čo najskôr!

Jozef Kučera