…nechceli ťa poslúchať a nepamätali na tvoje predivné skutky, ktoré si konal s nimi. Zatvrdili si šije, vzali si do hlavy, že sa vrátia do svojho otroctva v Egypte. Ty si však Boh, ktorý odpúšťa, ktorý je milostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti, a tak si ich neopustil. Nehemiáš 9,17

Potom, čo navrátilci z babylonského zajatia dokončili stavbu hradieb Jeruzalema, ľudia sa zhromaždili na priestranstve a slávili slávnosť stánkov. Čítali Písmo a v modlitbách vyznávali svoje hriechy a hriechy svojich predkov. Táto modlitba levitov sa podobá modlitbe Daniela v 9. kapitole. My, dnešní kresťania, rovnako ako naši predkovia a Izraeliti v celých dejinách, si musíme čestne priznať, že „na nás je až dodnes zrejmá hanba,“ … „lebo sme zhrešili proti tebe“ (Dan 9,7–11).
To platí pre každého z nás, všetci hrešíme. Ako nádejne pre nás znejú slová: „Ty si však Boh, ktorý je milostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti.“ Daniel hovorí: „U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo a odpustenie.“ Aj keď si to neradi pripúšťame, napriek všetkej výchove, vzdelaniu, civilizácii – všetci sme hriešni. Preto je také povzbudivé a radostné čítať, že vďaka Božej láske umocnenej obeťou Ježiša Krista, Boh odpúšťa a prijíma všetkých, ktorí mu uverili.

Bože, každý z nás musí s hanbou priznať, že sme hriešni vo svojich srdciach, myslení i konaní a zaslúžime si potrestanie. Ďakujeme Ti však za to, že Ty si Boh ochotný odpúšťať, si milosrdný a súcitný. Preto si nás neopustil.

Josef Hrdinka