…nechceli ťa poslúchať a nepamätali na tvoje predivné skutky, ktoré si konal s nimi. Zatvrdili si šije, vzali si do hlavy, že sa vrátia do svojho otroctva v Egypte. Ty si však Boh, ktorý odpúšťa, ktorý je milostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti, a tak si ich neopustil. Nehemiáš 9,17

Nehemiáš píše o ľuďoch, ktorí sú priam exemplárnym príkladom ľstivosti, zvrátenosti a nestálosti ľudského srdca. Napriek skúsenostiam i očividným činom Božím vedome odmietajú načúvať príkazom a nariadeniam Božím, ba priam sa ich štítia. Slovo Pánovo sa im stáva odporným a nepríjemným. A keď si zapchávajú uši, tak si zakrývajú aj oči. Na divy neobyčajného a neopakovateľného druhu radšej ani nespomínajú. Aj vodcu treba vymeniť, aby nekázal, nekarhal, neviedol, nepripomínal. Všetko, čo je spojené s Bohom, je nežiaduce, treba to vytesniť. Ľudské srdce predsa vie, čo je preň najlepšie: návrat do Egypta, do krajiny cesnaku, cibule, dyne a rýb. Do domu odporu, vzbury, vzpurnosti voči Pánovi. Do domu vysnívanej „slobody“, do otroctva. Ak by nezaznel výpočet Božích vlastností, stratilo by ľudstvo nádej. Boh sa nás tak lacno nevzdáva, nie je ako my.

Pohľad na Tvoj charakter nám prináša vánok nádeje, vďaka.

Jozef Kučera