A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život. Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna, aby ste vedeli, že máte večný život. 1. Jánova 5,11–13

Zameranie sa na Toho, v ktorom je život, je kľúčové. Umožňuje nám získať nekonečne dlhú aj nekonečne kvalitnú existenciu. Kto by po niečom takom netúžil? Večnosť podľa Jána patrí tomu, „kto má Syna“. Čo to prakticky znamená? K odpovedi na túto otázku môžeme pristúpiť spôsobom usmerňujúcim alebo povzbudzujúcim. Usmerňujúci prístup sa pýta, či s Božím Synom trávime svoj čas – či „máme Syna“ v zmysle spoločenstva s Ním nad Písmom či v iných duchovných aktivitách. Aj dnes potrebujeme počuť výzvu k duchovnej disciplíne, k modlitbe, k čítaniu Biblie a k aplikácii jej myšlienok v praxi.
Je však potrebné k tomu aj niečo dodať: niektorí z nás možno skúmajú sami seba a svoj duchovný život až príliš. Zdá sa im, že svoj vzťah s Kristom nežijú optimálne a neustále sa kvôli tomu trápia. Výzva k duchovne disciplinovanejšiemu životu ich problém zrejme nevyrieši. Potrebujú skôr povzbudenie, že tým hlavným je úprimne veriť v Krista ako v svojho Záchrancu. „Mať Syna“ totiž nepochybne znamená práve túto jednoduchú spásnu vieru. Vzťah s Ním stojí v prvom rade na úprimnej viere a dôvere. Disciplína prichádza až potom. A to je povzbudzujúce.

Pane Ježišu, ďakujem za dar večného života.

Martin Turčan