Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! Numeri 6,24–26

Pred mnohými a mnohými storočiami povedal Pán Mojžišovi, aby naučil Árona a jeho synov žehnať Izraelitov. Sú to zvláštne slová, ktoré vlastne Pán hovorí tak trochu sám sebe. Mojžiš načúva nádhernému Pánovmu vyznaniu o jeho ochote požehnávať a chrániť človeka, rôzne zdeptaného a podivného tvora, ktorý často z posledných síl zápasí o každodennú vieru vo svojho Boha.
Pán však ide ešte ďalej. Vyznáva, že pri pohľade na tú človečiu ničotnosť sa mu rozjasní tvár milosrdenstvom. Pozerá sa totiž na svoje deti, rôzne hnevajúce, a napriek tomu často poctivo hľadajúce cestu k Nemu – Pánovi. Posledné slová Jeho vyznania sú zvláštne – Boh obráti k človeku svoju tvár? To nás predsa zabije! Veď sám varoval Mojžiša, že uvidieť Jeho tvár nie je pre smrteľného človeka bezpečné.
Nemožno pochopiť nepochopiteľné, takže sa musíme zmieriť s prostým konštatovaním Boha – obrátim k vám svoju tvár a zahrniem vás pokojom. Nemá to logiku a nemožno tomu rozumieť, ale možno tomu uveriť. Tento starodávny žehnajúci text je Pánovým vyznaním o jeho túžbe vrátiť človeka späť na miesto, kam patrí – do pokojnej Božej zeme, plnej harmónie a porozumenia. Domov, pred Božiu láskavú a život dávajúcu tvár.

Chcel by som sa učiť uveriť aj nepochopiteľnému.

Marek Škrla