Toto vám totiž hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme zosnulých. Lebo vo chvíli, keď zaznie povel, hlas archanjela a Božia poľnica, sám Pán zostúpi z neba a prví vstanú tí, čo zomreli v Kristovi; potom my, ktorí budeme nažive, spolu s nimi budeme uchvátení v oblakoch hore v ústrety Pánovi a budeme tak navždy s Pánom. Potešujte sa navzájom týmito slovami. Prvý list Tesaloničanom 4,15-18

Verše 15-17 predstavujú jeden z najpôsobivejších opisov návratu Ježiša Krista v Novej zmluve. Pri čítaní týchto veršov pamätajme na to, že Pavol ich píše z pastoračných dôvodov. Niektorí veriaci v cirkvi sú zmätení smrťou svojich blízkych. Pavol na to reaguje slovami, ktoré prinášajú útechu a uistenie.
Vo veršoch 13 a 14 čítame, že apoštol nechce, aby mali veriaci v tejto veci zmätok. Tak, ako Ježiš vstal z hrobu, vstanú aj jeho nasledovníci. Vo veršoch 15-17 Pavol priamo vyjadruje to, čo vo verši 13 len naznačil.
Jeho slová plné nádeje museli byť pre vystresovaných veriacich veľkou útechou. Vo verši 14 čítame, že tí, ktorí zomreli a spia v hrobe, nebudú pri druhom príchode v žiadnej nevýhode. Naopak, budú mať prednosť. Apoštol upozorňuje na to, že živí „nepredídu zosnulých“. Svoj argument podporí tým, že použije dôrazný zápor. Výstižnejšie by sme to preložili „rozhodne nepredídu“. Pavol chce, aby veriaci mali v tejto veci úplnú istotu.
Vo verši 16 cítime, ako u Pavla silnie vzrušenie, keď opisuje samotný druhý príchod. Pán sa vráti z neba, ako sľúbil svojim učeníkom. (Sk 1,11; Ján 14,1-3) Jeho návrat bude sprevádzať zvuk fanfár, poľnice a hlas archanjela, ktorý zavolá mŕtvych z ich hrobov.
O tých, ktorí sa dožijú príchodu Ježiša Krista, Pavol hovorí: „Potom my, ktorí budeme nažive, spolu s nimi budeme uchvátení v oblakoch hore v ústrety Pánovi a budeme tak navždy s Pánom.“ (verš 17)
Aké úžasné zasľúbenie! Tak, ako vstal z mŕtvych Ježiš, vstanú aj tí, ktorí v neho uverili! Ako vystúpil na nebo on, tak vystúpia aj všetci tí, ktorí mu dôverujú! Budú „uchvátení v oblakoch hore v ústrety Pánovi“.
Vďaka tomu sa „blažená nádej“ stáva ešte blaženejšou.