A volali vrchom a bralám: Padnite na nás a ukryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránka, lebo nadišiel veľký deň ich hnevu. A kto môže obstáť? Zjavenie Jána 6,16.17

Počuli ste niekedy o hnevajúcom sa baránkovi? Tieto dve slová nejdú dokopy. Do súvisu si nevieme dať ani predstavenie Ježiša ako Božieho Baránka a súčasne Leva z kmeňa Júdovho. Možno by sme sa mali hlbšie zamyslieť nad tým, o čom Ján vlastne píše.
Väčšina ľudí považuje „hnev“ za negatívnu emóciu a negatívne slovo. Mnohí teológovia sa snažia zo svojho učenia odstrániť prítomnosť Božieho hnevu. To, čo oni považujú za nepopulárne, nemusí byť nepopulárne aj pre Boha. Počet biblických odkazov na Boží hnev prevyšuje číslo 580. Rôzni pisatelia použili tony atramentu, aby Boží hnev odstránili.
Nenechajme sa zmiasť. Boží hnev nie je emocionálny výbuch, ktorý by sme pripodobnili k ľudskému záchvatu zúrivosti. Naopak, Boží hnev je vyjadrením Božej lásky. Boh nenávidí hriech, ktorý ničí život a šťastie bytostí, ktoré stvoril. Dosť bolo mŕtvych detí, chorôb, znásilňovania, vrážd, krádeží, holokaustov, vojen, násilia a teroru.
Keď príde čas, Boh odpovie na volanie duší pod oltárom z Jánovho videnia: „Kedy už, svätý a pravdivý Vládca, vykonáš súd a pomstíš našu krv?“ Kedy už ukončíš zmätok, ktorý nazývame „dejiny“ sveta? (Zj 6,10) W. L. Walker to vyjadril takto: „Boží hnev sa prejavuje preto, že Boh je láska. Hriech zraňuje Božie deti a je v protiklade k tejto láske.“ Boh, ako ho predstavuje Biblia, nebude naveky nečinne hľadieť, ako jeho stvorenie trpí. Boh odsúdi hriech, ktorý ničí jeho ľud a napokon ho úplne vyhladí. Tento proces sa začne pri Ježišovom druhom príchode a skončí sa na konci milénia. (Zj 20,11-15)
Ak uctievame Baránka Božieho, ktorý za nás zomrel, prijali sme len polovicu evanjelia. Baránok bol zabitý, ale Božie deti trpia ďalej. Vyvrcholením jeho diela je jeho úloha v podobe Leva z kmeňa Júdovho na konci časov.