On sa však zjavil teraz na konci vekov, raz a navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd, tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú. List Hebrejom 9,26-28
Tento text nachádza ozvenu na mnohých miestach Novej zmluvy. List Hebrejom hovorí, že keď Kristus zomrel na kríži, raz a navždy priniesol svoju obeť. Aj keď túto obeť nemusí prinášať znova, sama osebe necháva človeka len „napoly spaseným“. Kristus sa musí ešte raz zjaviť, „nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú“.
Vari kresťania už nie sú spasení? Vari text Efezanom 2,8, kde je použitý prítomný čas, jasne nehovorí, že veriaci „sú spasení“ milosťou skrze vieru?
Áno, tieto verše sú určite pravdivé. Musíme si preto položiť otázku: Ak Ježiš kresťanov už spasil, ako to, že sa musí vrátiť „na spásu tým, čo ho očakávajú“? Ako je možné byť spasený, a zároveň ešte nebyť spasený? Pavol sa touto témou zaoberá v 13. kapitole Listu Rimanom, kde vyzýva kresťanov, aby „sa prebudili zo spánku. Teraz je totiž naša spása bližšie, ako keď sme uverili.“ (verš 11)
Čiastočnou odpoveďou na dilemu polovičného spasenia je to, že List Rimanom hovorí o spasení z troch rôznych uhlov pohľadu: (1) Ospravedlnenie je pre veriaceho človeka vecou minulosti. (2) Oslávenie je vecou budúcnosti. (3) Posvätenie je prítomnou realitou. Kresťan žije medzi dvoma veľkými udalosťami. Tou prvou je ospravedlnenie, keď veriaci odovzdáva svoje srdce Kristovi. Tou druhou je Kristov návrat na konci vekov.
Slovným spojením „na konci vekov“ sa dostávame k dvom veľkým udalostiam, ktoré zahrnujú celé novozmluvné obdobie. Prvou je začiatok Božieho kráľovstva, ktorý podľa Ježiša nastal, keď začal svoju službu na zemi. (Mat 4,17) Druhou je naplnenie tohto kráľovstva pri jeho druhom príchode.
Touto myšlienkou sa dostávame k textu Rimanom 8,23, kde apoštol kresťanom hovorí: „Máme Ducha ako preddavok Božích darov, aj my vnútri vzdycháme a očakávame synovstvo, vykúpenie svojho tela“.
Ako veriaci sme napoly spasení a napoly vykúpení. Plnosť tejto spásnej nádeje nastane, keď sa Ježiš vráti na konci vekov anovému srdcu a novému chceniu nám dá aj nové telo.
