Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odmení každého podľa jeho skutkov. Evanjelium podľa Matúša 16,26.27

Keď Kristus ako sudca dokončí svoju veľkňazskú službu v nebeskej svätyni, vráti sa na zem a odmení tých, ktorí prijali jeho milosť a dovolili, aby im zmenila život. Niektorí sa však rozhodnú inak. Z opisu udalostí u Daniela 7 vyplýva, že najprv prebehne predadventný súd a potom nastane druhý príchod.
Predadventný súd neprebieha preto, aby Boh získal potrebné informácie. Súdny proces je verejný. Všetci sa môžu presvedčiť, že Boh koná správne, keď niektorých zachráni a iných nie. To je dôvod, prečo Biblia hovorí o „knihách“, v ktorých je záznam o našom živote. Rozhodujúce na súde je to, ako sme žili.
A toto sa javí ako problém. Pavol predsa hovorí, že ospravedlnení nie sme na základe našich skutkov (Rim 3,20), ale milosťou. (Ef 2,8-10) To je pravda. Milosť odpúšťa a ospravedlňuje – ale milosť tiež mení, zmocňuje a posväcuje.
Ak ste ospravedlnení milosťou, váš život sa zmení. Nebudete žiť ako predtým. Nebudete zameraní na seba. Ježiš zmení vaše správanie i myslenie. Spasení ľudia žijú podľa celkom iných princípov. Tieto princípy určujú, ako v živote konajú.
Inými slovami, naše činy svedčia o tom, či sme alebo nie sme spasení. Ježiš hovorí, že na poslednom súde bude skúmané naše srdce a náš život. Pavol učí to isté, keď píše, že Boh „odplatí každému podľa jeho skutkov“. (Rim 2,6) Od začiatku svojej služby Ježiš kládol dôraz na činy: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mat 7,21)
Súd teda vychádza z toho, ako tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú kresťania, žili. Keď budú všetky záznamy na súde preskúmané, potom Ježiš „príde… so svojimi anjelmi a vtedy odmení každého podľa jeho skutkov“. Aká nádherná vyhliadka pre Boží ľud! Kvôli tomuto dňu sa oplatí žiť.