V nočnom videní som videl: S nebeskými oblakmi prichádzal ktosi ako Syn človeka. Priblížil sa až k Odvekému, priviedli ho pred neho. Bola mu odovzdaná moc a sláva i kráľovstvo, aby mu slúžili ľudia každého národa i jazyka. Jeho moc je večná, nikdy nepominie, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené. Daniel 7,13.14

Tento text má niekoľko významov. Nehovorí o druhom príchode, ale o Kristovom príchode do súdnej siene. „Boli postavené tróny a Odveký (Otec) si zasadol.“ (verše 9 a 10) Potom boli otvorené knihy, ktoré obsahujú dôkazy. Ony tvoria základ pre konečné rozhodnutie súdu. Daniel, ktorý označuje Krista slovami „ktosi ako Syn človeka“, opisuje, ako v konečnej fáze súdneho procesu Kristus prichádza k Otcovi.
Súd končí v prospech Ježiša, ktorý dostáva večné kráľovstvo. Tento rozsudok spečaťuje osud satana. Vesmír sa naveky stáva bezpečným miestom na bývanie. Ježišovo ospravedlnenie a víťazstvo sa vzťahuje aj na jeho nasledovníkov. Tí, ktorí sa rozhodli prijať Ježiša – jeho život, smrť a vzkriesenie – budú naveky ospravedlnení.
Asi najzaujímavejšie na tejto súdnej scéne je, že Ježiša označuje ako „Syna človeka“. Aj Ježiš počas svojho pozemského pôsobenia o sebe často hovoril ako o Synovi človeka. Toto pomenovanie používal oveľa častejšie než titul Mesiáš alebo Kristus, ktoré navodzovali predstavy vzťahujúce sa na víťazného kráľa. Aby sa tomu vyhol, Ježiš vystupoval ako „Syn človeka“.
Je zaujímavé, že apoštol Ján používa toto označenie aj v Zjavení 14,14-16,
kde opisuje, ako Ježiš na konci času prichádza v oblakoch na zem, aby svoj ľud vzal domov. Židia sa vlastne úplne nemýlili, keď si predstavovali Mesiáša ako víťazného kráľa. Bola to však len jedna časť pravdy. Služba Ježiša ako Syna človeka má totiž dve strany – jednou je trpiaci služobník a druhou prichádzajúci Kráľ. Posledným súdom končí prvá fáza Ježišovej činnosti a začína druhá, v ktorej Ježiš dostáva večné kráľovstvo.