Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete zahalení mocou z výsosti. Evanjelium podľa Lukáša 24,48.49

Po svojom utrpení sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije. Raz, keď s nimi stoloval, prikázal im: Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli: Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým. Skutky apoštolov 1,3-5

Lukáš končí svoje evanjelium a začína dejiny ranej kresťanskej cirkvi (v knihe Skutky apoštolov) rovnakou myšlienkou: Ježiš žiada svojich nasledovníkov, aby veľké poverenie, teda šírenie posolstva evanjelia do sveta, nezačali plniť skôr, kým pre túto úlohu nebudú vyzbrojení mocou Ducha Svätého.
Tento pokyn učeníci v danej chvíli potrebovali. Boli plní vzrušenia zo vzkriesenia. Bolo pre nich úplne prirodzené vybehnúť von a všetkým vykričať túto najúžasnejšiu pravdu ľudských dejín.
Ježiš vedel, že na túto úlohu ešte nie sú pripravení. Aj keď prijali posolstvo evanjelia, nedostali moc, aby ho mohli úspešne kázať. „Spasiteľ vedel, že nijaké dôvody, nech by boli akokoľvek logické, zatvrdnuté srdcia neobmäkčia, lebo kôrou svetského zmýšľania a sebectva nepreniknú. Vedel, že jeho učeníci musia byť obdarení mocou z neba. Evanjelium zapôsobí len vtedy, keď ho budú zvestovať vrúcne srdcia a horlivé ústa na základe živého poznania toho, ktorý je cesta, pravda a život. Práca zverená učeníkom si od nich vyžiada veľké úsilie, pretože príval zla proti nim rastie a mohutnie. Vládca temných síl je bdelý a odhodlaný a Kristovi nasledovníci môžu za pravdu bojovať len mocou, ktorú im Boh zošle prostredníctvom svojho Ducha.“ (SA 22; AA 30)
Praví veriaci si potrebujú uvedomiť, že čakanie je neraz dôležitejšie než samotný čin. Máme problém prijať to a stotožniť sa s tým. Príliš mnohí sa podobáme Petrovi. Vrhneme sa do niečoho bez toho, aby sme poriadne vedeli, čo vlastne robíme. Ideme vpred bez toho, aby sme boli vyzbrojení mocou na splnenie tejto úlohy.
Mimoriadne činy predchádza vždy čakanie. Dôležitú úlohu pritom plní štúdium, modlitba, rozhovory a zdieľanie so skúsenosťami. Keď dostaneme moc Ducha a múdrosť k tomu, aby sme mohli v zhode s Božou vôľou plniť zverené poslanie, môžeme sa pustiť do práce.