Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám ohlasoval, ktoré ste prijali, v ktorom zotrvávate a skrze ktoré ste aj spasení, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho ohlasoval, iba že by ste boli nadarmo uverili. Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem. Prvý list Korinťanom 15,1-4

Na našej ceste za Ježišom sme boli svedkami jeho vtelenia, bezhriešneho života, smrti na kríži a vzkriesenia z mŕtvych. Dospeli sme ku koncu Ježišovho pozemského života, nie však jeho pôsobenia, ktoré by sme stručne vystihli slovom „evanjelium“, čo doslova znamená „dobrá správa“.
Najvýstižnejšie objasňuje význam evanjelia apoštol Pavol. Nechajme sa dnes viesť niekoľkými jeho myšlienkami na túto tému. Jednu z Pavlových najlepších definícií evanjelia nachádzame v Prvom liste Korinťanom 15,1-4. Základom tejto spásnej zvesti sú dve skutočnosti: Ježiš zomrel za naše hriechy a bol vzkriesený, aby sme my mohli žiť. Samotná Ježišova smrť by nemala spásnu moc. Mŕtvy Spasiteľ nikomu nepomôže. Ježišovo vzkriesenie zohráva v tejto „dobrej správe“ kľúčovú rolu.
V Liste Rimanom 1,16.17 Pavol o evanjeliu napísal: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka. Pretože v ňom sa zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.“ Práve tento text dal podnet pre vznik termínu „ospravedlnenie z viery“.
Aj ďalší Pavlov text vysvetľuje obsah evanjelia, aj keď sa v ňom toto slovo vôbec nevyskytuje: „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval.“ (Ef 2,8.9)
K týmto veršom by sme sa mali stále vracať a premýšľať o tom, aký majú pre nás zmysel. Nikdy by sme nemali zabudnúť, že spásna sila evanjelia v našom živote je založená na dvoch veľkých záchytných kotvách Kristovho života – na jeho smrti za moje hriechy a na jeho vzkriesení, aby som aj ja mohol žiť.