Sprevádzali ho ženy, ktoré prišli s Ježišom z Galiley. Videli hrob aj to, ako bolo uložené jeho telo. Potom sa vrátili a pripravili voňavé oleje a masti. Ale v sobotu podľa príkazu zachovali pokoj. Evanjelium podľa Lukáša 23,55.56
Na rozdiel od ostatných evanjelistov Lukáš zdôrazňuje, že Ježišovi učeníci v sobotu po ukrižovaní odpočívali „podľa príkazu“. Je zaujímavé, že táto téma sa vinie oboma biblickými knihami, ktorých autorom bol pisateľ pohanského pôvodu.
Takýto komentár by sme možno skôr čakali od niekoho, ako bol Matúš, ktorý písal pre čitateľov židovského pôvodu. Matúš však sobotu nemusel zdôrazňovať. Pre jeho poslucháčov bolo zachovávanie soboty samozrejmosťou. Potrebovali skôr poučenie o tom, ako sa má tento deň správne zachovávať. (Mat 12,11.12)
Lukáš mal iný plán. Chcel vyzdvihnúť sobotu pred spoločenstvom kresťanov, ktoré tvorili zväčša ľudia bez silného zakotvenia v sobote. Preto kladie dôraz na to, že Ježišovi nasledovníci verne zachovávali prvú sobotu v dejinách kresťanstva. Lukáš výslovne hovorí, ktorý to bol deň. Zaznamenáva, že Ježiš bol ukrižovaný v piatok (Luk 23,54), v sobotu odpočíval (verš 56) a v nedeľu, prvý deň týždňa, bol vzkriesený. (Luk 24,1-6)
Nie je to ojedinelý prípad, keď Lukáš spomína prikázanie, ktoré sa začína slovom „pamätaj“. (2 Moj 20,8) Hneď na začiatku svojho evanjelia hovorí, že Ježišovým „zvykom“ bolo zachovávať sobotu. (Luk 4,16) Ale to sa dalo očakávať, veď Ježiš bol Žid. Výrok o tom, že v sobotu po jeho smrti učeníci odpočívali, jasne dokazuje, že počas svojho pozemského života Ježiš nevydal žiadny príkaz, ktorým by zrušil zachovávanie soboty.
Lukášova cieľavedomosť pri zdôrazňovaní soboty pokračuje aj v knihe Skutky apoštolov, kde neraz spomína, že apoštoli zachovávali sobotu, nie nedeľu. (Sk 13,14.42.44; 17,2; 18,4) A to dokonca aj vtedy, keď sa nezišiel dostatočný počet Židov, aby mohli vytvoriť spoločenstvo. (Sk 16,13)
Lukáš, muž pohanského pôvodu, bol inšpirovaný k tomu, aby predstavil zachovávanie soboty spôsobom, akým to neurobili židovskí autori novozmluvných kníh. Lukáš považoval sobotu za deň, ktorý treba zdôrazniť a na ktorý treba pamätať v prevažne nežidovskom spoločenstve zboru, ktorému písal. Lukáš nepozná iný bohoslužobný deň. Pozná len sobotu, deň, v ktorý treba „podľa prikázania“ odpočívať.
