Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi, až do deviatej hodiny. Okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš silným hlasom: Éli, Éli, lema sabachthani?, čo znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Evanjelium podľa Matúša 27,45.46

Čas na kríži plynie pomaly. Marek uvádza, že Rimania pribili Ježiša na kríž o tretej hodine (približne o deviatej hodine ráno). Ježiš zomrel o deviatej hodine dňa, teda asi o tretej popoludní nášho času. Pre tých, ktorí si užívajú život, je šesť hodín krátky úsek dňa. Tým, ktorí visia na kríži, šesť hodín pripadá ako celá večnosť. Ak niečo také nedokážete pochopiť, skúste si predstaviť, že šesť hodín by na citlivých častiach vášho tela robili lekári chirurgické zákroky bez toho, aby vám dali anestéziu. Ani tým však nevystihneme obrovskú bolesť, akú pociťoval ukrižovaný človek. Dokonca aj veľmi silní muži prosili o smrť, aby unikli pred neutíchajúcou bolesťou.
V Ježišovom prípade nastala smrť pomerne rýchlo – po šiestich hodinách. Mnohí viseli na kríži celé dni, kým ich smrť vyslobodila od bolesti. V strede oných šiestich hodín, teda priamo na poludnie, nastala podľa Biblie „tma po celej zemi, až do deviatej hodiny“.
Nešlo o zatmenie slnka. Pisatelia evanjelií neuvádzajú nijaké vysvetlenie, čo temnotu spôsobilo. Len zaznamenávajú, že dlhé tri hodiny bol Jeruzalem ponorený do tmy.
Túto temnotu spomínajú hneď tri evanjeliá. Svedčí to o tom, že táto udalosť na prítomných hlboko zapôsobila. Skúste si predstaviť, ako odrazu stíchol vysmievajúci sa dav. Tma na pravé poludnie musela vyvolať panickú hrôzu u všetkých, ktorí sa v nej z ničoho-nič ocitli. Kým Ježiš visel na kríži, niečo sa dialo – a nikto nevedel čo.
Táto temnota nezavládla len v prírode, ale naplnila aj Ježišovu dušu. Preto o deviatej hodine (o tretej popoludní) Ježiš volá: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mar 15,34)
Tma, ktorá zahalila Ježiša, je ešte pozoruhodnejším javom, než tá, ktorá prikryla zem. Ježiš nemal jednoduchý život. Počas svojej služby sa musel neustále vyrovnávať s nenávisťou a odmietnutím. Napriek tomu to bol radostný a pozitívne naladený človek.
Zdrojom tejto radosti bolo Ježišovo hlboké presvedčenie, že nikdy nie je sám. „Ja a Otec sme jedno.“ „Ja som v Otcovi a Otec je vo mne.“ „Nie som sám, Otec je so mnou.“ Bez ohľadu na vonkajšie okolnosti Ježiš vedel, že Otec sa naňho stále usmieva.
Ale teraz? Tma!