Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: Koho pobozkám, to je on. Toho chyťte! Hneď nato pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Rabbi! A pobozkal ho. Evanjelium podľa Matúša 26,47-49

Prečo ten bozk? Vari chrámová polícia a židovskí vodcovia potrebovali, aby im niekto ukázal Ježiša?
Zdá sa vám pravdepodobné, aby chrámová polícia a ostatní ľudia v zástupe nedokázali identifikovať muža, ktorý len pred niekoľkými dňami vyčistil chrám a vyhnal peňazomencov? Ako by mohli nepoznať človeka, ktorý denne učil na chrámovom nádvorí?
Identifikovať Ježiša bolo to posledné, čo potrebovali. Všetci veľmi dobre vedeli, kto Ježiš je a ako vyzerá.
Nežiadali, aby im ho niekto ukázal. Potrebovali však vhodné a bezpečné miesto, kde by mohli Ježiša zatknúť napriek množstvu návštevníkov veľkonočných sviatkov a napriek jeho popularite . A Judáš im túto pomoc poskytol.
Prečo teda ten bozk? Odpovie nám samotný text. Všimnime si grécke slovo, ktoré máme preložené ako „bozk“. Pre znamenie, ktorým Judáš identifikuje Ježiša, je použité sloveso fileo (verš 48), ktoré sa bežne používalo pre bozk. Keď však vo verši 49 Ježiša skutočne pobozká, v gréčtine je použité slovo katafileo, ktoré, ako poznamenáva William Barclay, „označovalo bozk dvoch zamilovaných; teda bozkávať sa opakovane, vášnivo a vrúcne“.
Prečo táto zámena slov? Pri tomto znamení nešlo primárne o identifikáciu Ježiša. Keby šlo len o to, Judášov bozk by prezrádzal jeho pokrytectvo.
Zdá sa, že v Judášovom srdci sa skrývalo niečo oveľa hlbšie. Judáš bozkáva svojho Majstra ako učeník, ktorý ho skutočne miluje. Judáš zrejme čakal, že táto situácia prinúti Ježiša, aby naplno prejavil svoju moc a autoritu ako Mesiáš.
To sa však nestalo. Rozčarovaný Judáš sa až do svojej samovraždy z príbehu vytráca. Je evidentné, že ho nenašli, aby svedčil proti Ježišovi na súdnom procese. Judáš sa pokúsil Ježiša prinútiť, aby postupoval tak, ako chcel on. Výsledkom bola úplná dezilúzia.
Je veľmi dôležité, aby sa každý z nás usiloval konať Božie dielo podľa Božej vôle, nie podľa svojej vôle! Nech sme Božími vecami akokoľvek nadšení, ak ich chceme realizovať podľa svojich plánov a predstáv, ideme zlým smerom.