Hadi, vreteničie plemeno! Ako uniknete odsúdeniu do pekla?… Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, ale nechceli ste! Hľa, váš dom vám zostáva spustnutý. Lebo hovorím vám: Odteraz ma neuvidíte dovtedy, kým nebudete hovoriť: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Evanjelium podľa Matúša 23,33-39

Niektorí členovia cirkvi radi a ostro odsudzujú iných. Trápi ich nedostatok mravnej čistoty, nesprávne konanie, nevhodná hudba a neposvätená strava. Nemajú problém vyjadriť, čo majú na srdci. V dôsledku toho mnohí mladí ľudia prestanú navštevovať bohoslužby a noví členovia sú zmalomyseľnení. Tí, čo majú aspoň trochu duchovné cítenie, sa modlia za týchto „spravodlivých“ i za pravú zbožnosť bratov a sestier v spoločenstve.
Je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi tvrdosťou v mene Božieho kráľovstva a drsnou láskou v Kristovom duchu.
K dispozícii, žiaľ, máme len písané slovo, a tak nám chýba výraz Ježišovej tváre a tón jeho hlasu. To isté totiž môžem vysloviť v duchu lásky alebo v duchu zloby a tvrdosti. Slová môžu byť rovnaké, ale zmysel, ktorý nimi odovzdávam, je úplne odlišný. Z 23. kapitoly Matúšovho evanjelia zisťujeme, že Ježiš patrí medzi tých, ktorí sa neboja pomenovať hriech pravým menom. Z jeho slov však cítime aj ducha, ktorým to robí.
Keď sme v pokušení hrať rolu „duchovných búrlivákov“, mali by sme sa ponoriť do veršov, z ktorých vyviera Ježišova láska plná bolesti voči tým, ktorým u Matúša 23 adresuje svoje výčitky. „Jeruzalem, Jeruzalem… Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla.“ (verš 37) Keď Ježiš naposledy vyzýva židovských predstaviteľov, aby sa vzdali svojho falošného náboženstva a vrátili sa k tomu, „čo je závažnejšie v zákone: k spravodlivosti, milosrdenstvu a vernosti“ (verš 23), robí to s úprimnou láskou. Bolí ho srdce, keď si uvedomuje, že väčšina z nich sa nezmení. (verš 37)
Toto odmietnutie je predzvesťou dvoch nadchádzajúcich udalosti. Jednou je zničenie chrámu a Jeruzalema (verš 38), druhou návrat samotného Ježiša na nebeských oblakoch. (verš 39)
Bože, pomôž, aby nám Ježišove ostré slová pomohli vytriezvieť z našich falošných predstáv o náboženstve. Nádej nám dáva duch lásky, v akom Ježiš vyslovil tieto slová. Pomôž nám, aby sme mali správneho ducha i rýdzu zbožnosť.