Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých! Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej, dostali po denári. Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi. Evanjelium podľa Matúša 20,8-11
Niektoré z Ježišových podobenstiev sa nám veľmi nepáčia. Patrí medzi ne aj podobenstvo o pracovníkoch vo vinici, ktoré je napísané v Evanjeliu podľa Matúša 20. kapitole. Píše sa tu o hospodárovi (Bohu), ktorý si najíma pracovníkov do svojej vinice. (Písmo často odkazuje na Izrael ako na Božiu vinicu – pozri Iz 5,1-7.) Na začiatku dvanásťhodinového pracovného dňa uzatvára pán vinice formálnu dohodu s najatými pracovníkmi, že za celodennú prácu dostanú jeden denár.
Keď hrozno dozrieva, musí sa okamžite pozbierať, inak by sa skazilo. Preto sa opakovane vracia, aby najal ďalších robotníkov. Posledná cesta na trh je o piatej hodine poobede, keď sa už deň chýli ku koncu. Zdá sa, že poslední robotníci nie sú príliš ambiciózni, inak by boli najatí už skôr. Niečo však jesť musia. Preto si napokon hľadajú nejakú prácu.
To, čo nám na príbehu vadí, čítame vo 8. verši. Na konci dňa hospodár zoradí pracovníkov do radu v opačnom poradí, než ich do práce najal. Poslední sú vyplatení ako prví. Pred zrakmi všetkých vyplatí tým, ktorí pracovali len jednu hodinu, jeden denár – mzdu za celý deň.
Čo myslíte, že sa odohráva v mysli tých, ktorí pracovali vo vinici celý deň? Začínajú logicky počítať. „Ak títo chlapi dostali za hodinu práce celodennú mzdu, potom my si zaslúžime výplatu za dvanásť dní – to znamená za celé dva týždne, ak odčítame sobotu. Konečne sme narazili na zamestnávateľa, ktorý nám pomôže v živote uspieť,“ radujú sa.
A potom to prišlo. Mzda každého z nich bola úplne rovnaká. Každý dostal jeden denár! Nie div, že sa začali sťažovať. Keď som toto podobenstvo čítal prvýkrát, pracoval som ako mladík na stavbe – a reptal som spolu s nimi. Také konanie bolo podľa mňa výsmechom spravodlivosti.
Peter reagoval nepochybne rovnako. Nesmieme zabudnúť, že Ježiš rozpráva toto podobenstvo ako reakciu na Petrovu otázku: „Čo teda budeme mať?“ (Mat 19,27) Petrova myseľ sa sústredila na mimoriadnu odmenu. Páčila sa mu prvá časť Kristovej odpovede, v ktorej on a ďalší učeníci dostali tróny a bohatstvo. Niečo také si prial počuť. V 20. kapitole Matúšovho evanjelia zaznieva niečo, čo počuť potrebuje. A to už nie je také príjemné.
