Keď Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Opýtal sa ich: A vy ma za koho pokladáte? Šimon Peter odpovedal: Ty si Kristus, Syn živého Boha. Evanjelium podľa Matúša 16,13-16

Týmto textom sa dostávame k najťažšiemu obdobiu Ježišovho života. Ako poznamenáva William Barclay, dej sa odohráva „v kritickom období Ježišovho života“. Nech si Ježišovi učeníci mysleli čokoľvek, Ježiš vedel, že ho nevyhnutne čaká kríž. Opozícia sa pripravovala na rozhodný úder. Ježiš stále častejšie rozmýšľal o jednej otázke: Čo sa mu vlastne podarilo dosiahnuť? Bola jeho misia úspešná? Alebo inak povedané, rozpoznal vôbec niekto, kto vlastne je?
Jediným spôsobom, ako to zistiť, bolo spýtať sa najbližších; tých, ktorí, aj keď to zatiaľ netušili, čoskoro prevezmú jeho poslanie ako skutoční apoštoli. Ježiša v tejto chvíli zaujímalo, či sa naučili to najdôležitejšie, čo ako učeníci potrebujú poznať. Bez pochopenia toho, čo sa im Ježiš snažil odovzdať, by z nich apoštoli nikdy neboli.
Ježišovi v skutočnosti až tak nezáležalo na tom, ako o ňom zmýšľajú iní. Zúfalo však túžil poznať názor svojich učeníkov. Vo svojej službe sa ocitol v kritickom bode.
Preto sa ich priamo pýta: „Za koho ma pokladáte?“ Od ich odpovede záleží všetko. S úľavou počuje, ako Peter odpovedá: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ V tomto okamihu Ježiš vie, že jeho misia bola úspešná. Oči učeníkov sa konečne otvorili.
Aj keď učeníci vedeli, kto je Ježiš, nemali tušenie, čo to v skutočnosti znamená. Následne s údivom zisťujeme, že Ježiš prikazuje svojim učeníkom, „aby nikomu nehovorili, že on je Kristus“. (verš 20) Tento príkaz sa nám zdá divný, ale bol nevyhnutný. Peter ani ďalší učeníci totiž dosiaľ nepochopili skutočný charakter jeho služby. Ešte stále očakávali dobyvačného a víťazného kráľa. Na tom nebolo nič nenormálne. V predkresťanskej dobe Židia nečakali trpiaceho Mesiáša.
Niekedy máme toľko informácií, že sa môžeme stať nebezpečnými. Preto skôr, než otvoríme svoje ústa, zaujmime vyvážený postoj.