On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: Zbav sa jej, lebo kričí za nami. Odpovedal im: Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela. No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: Pane, pomôž mi! On jej však povedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. No ona povedala: Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia odrobinami, ktoré padajú zo stola ich pánov. Vtedy jej Ježiš povedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš! A v tú hodinu jej dcéra ozdravela. Evanjelium podľa Matúša 15,23-28

Severná Galilea nebola ďaleko od Jeruzalema. Farizeji prišli za Ježišom až sem. Ježiš potreboval čas, aby mohol dať svojim učeníkom pokyny pred blížiacou sa krízou. Jediným riešením bolo vydať sa na pohanské územie, kde sa nachádzali mestá Týrus, Sidón a Filipova Cézarea. Tým sa Ježiš dostal aj mimo dosah Herodesa Antipasa.
Tu sa Ježiš stretol s ľuďmi nežidovského pôvodu. Medzi nimi bola aj kananejská žena. Prišla ho požiadať, aby sa zmiloval nad jej dcérou posadnutou démonmi. Ježiš reaguje spôsobom, ktorý sa nám zdá dosť drsný. Ženu celkom ignoruje. Jeho židovských učeníkov to vôbec neprekvapilo. Domnievajú sa, že Ježišovmu postoju rozumejú. Žiadajú ho, aby ju poslal preč.
Ježiš začne žene vysvetľovať, že bol poslaný k Židom. Ona sa však nenechá odradiť. Ďalej ho úpenlivo prosí o pomoc. Ježiš jej preto povie, že nie je správne vziať jedlo určené pre deti a hodiť ho psom. V tej chvíli žena zahliadne lúč nádeje. Je ochotná byť pokladaná za psa, len aby sa jej ušlo aspoň trochu požehnania nebeského kráľovstva.
Ježiš ju bohato odmení. Pochváli jej vieru a uzdraví jej dcéru. Táto kananejská žena bez mena totiž pochopila niečo, čo učeníci dosiaľ nepochopili – že človek musí byť ochotný stať sa ničím, ak má vojsť do nebeského kráľovstva.
Väčšina moderných čitateľov Biblie sa aj dnes pohoršuje nad Ježišovou zdanlivou tvrdosťou voči tejto žene. V súvislosti s tým je potrebné uvedomiť si, že Ježiš sprevádzal svoje slová aj výrazom svojej tváre a rečou tela. V záblesku jeho očí a v úsmeve kútikov úst videla žena znamenie nádeje. Ellen Whiteová poznamenáva: „V Ježišovom zdanlivom odmietnutí postihla (žena) súcit, ktorý nemohol utajiť.“ (TV 278; DA 401)
Otče, pomôž mi vnímať Ťa a túžiť po Tebe tak, ako táto kananejská žena.