Šiel za ním veľký zástup ľudí, pretože videli znamenia, ktoré robil na chorých… Keď Ježiš pozdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? Ale to povedal preto, že ho chcel vyskúšať, lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu. Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých? Evanjelium podľa Jána 6,2-9

Až príliš často zvykneme v biblických príbehoch prehliadnuť obyčajných, nenápadných ľudí, ktorí sa len tak „objavia na scéne“. Napriek tomu mnohí z nich plnia dôležitú úlohu. Mali by sme sa z toho poučiť. Ak vás chce Boh použiť ako požehnanie pre iných, nemusíte byť apoštolom Petrom ani evanjelistom Billy Grahamom.
V centre pozornosti dnešného textu sa nachádzajú traja jednotlivci, o ktorých sa z Biblie veľa nedozvieme. Dvaja z nich sú dokonca Ježišovými učeníkmi. Prvým z týchto „neviditeľných“ postáv v príbehu o nasýtení piatich tisícov ľudí je Filip. S výnimkou toho, že je v zozname dvanástich učeníkov, evanjelisti – okrem Jána – ho viac nespomínajú. U Jána 6 sa ho Ježiš pýta, koľko chleba by bolo treba kúpiť, aby nasýtili taký veľký zástup. Filip odpovedá, že by na to potrebovali sumu asi vo výške šesťmesačnej mzdy (dvesto denárov). Jeho postoj je v podstate pesimistický. „Nedá sa nič robiť. Situácia vyzerá beznádejne.“
Potom je tu Ondrej, ďalší z „neviditeľných“ učeníkov. Vieme o ňom len to, že je Petrovým bratom. Svet je plný takýchto typov. „Zoznámte sa s tým a tým, je to brat, manžel, syn toho a toho…“ Na jednej strane sú ľudia, čo niečo znamenajú; na druhej strane sú – Ondrejovia…
Týmto príbehom nás chce Ježiš naučiť, že aj Ondrejovia tohto sveta majú svoje poslanie. Ondrej prekonáva Filipov pesimizmus a hovorí: „Uvidíme, čo sa dá robiť.“ Ondrej možno nebol hviezdou tohto predstavenia. Splnil však svoju úlohu podobne ako zapaľovacia sviečka na motore, vďaka ktorej sa veci dajú do pohybu.
Jeho úloha bola jednoduchá. Našiel chlapca, ktorý mal dve sušené ryby veľké ako sardinky a päť jačmenných chlebov. Vtedy to boli najlacnejšie chleby.
A potom tu vystupuje samotný chlapec. Zrejme netušil, akú úlohu zohráva v príbehu o spasení. Bol však ochotný dať to, čo mal.
Pane, pomôž nám dnes podeliť sa o to, čo máme, s vedomím, že hoci je náš malý dar bezvýznamný, má zmysel.