Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť. Bojte sa skôr toho, kto môže aj dušu aj telo zahubiť v pekle. Evanjelium podľa Matúša 10,28

Znovu zaznieva posolstvo: „Nebojte sa“! „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť.“ Tí, ktorí „zabíjajú telo“, môžu vydať niekoho na smrť. (verše 17 až 23) Títo utláčatelia síce môžu človeka usmrtiť, ale nemajú moc zahubiť ho naveky. Po smrti a odpočinku v hrobe (Dan 12,2) príde vzkriesenie. (1 Tes 4,13–18)
Táto nádej na vzkriesenie mení zbabelcov na odvážnych ľudí. Keď sa učeníci stretli so vzkrieseným Kristom – ktorý vyhlásil, že má kľúče od smrti i hrobu (Zj 1,18) – a uvedomili si, že vďaka Ježišovmu vzkrieseniu budú aj oni vzkriesení, prestali sa čohokoľvek báť.
Ich evanjeliom nebolo len to, že Ježiš zomrel, ale tiež že tretieho dňa vstal z hrobu. (1 Kor 15,1–4) Jeho vzkriesenie bolo zárukou ich vzkriesenia na konci vekov. (verše 51–53) Vzkriesený Kristus sa stal témou apoštolských kázaní. (Sk 2,24; 3,15; 5,30) Táto nádej zbavila učeníkov strachu. Nebáli sa, pretože ich nepriatelia síce mohli zničiť ich telo, ale nemohli zahubiť ich dušu. Vďaka nádeji na vzkriesenie z nich nemali strach.
Na druhej strane je tu niekto, koho by sme sa mali báť. Je to ten, „kto môže aj dušu, aj telo zahubiť v pekle“ – Pán Boh. V súvislosti s tým sa pozrime na slovo „duša“. Biblia sa nedrží gréckej predstavy, že človek má hmotné telo a nesmrteľnú dušu. Naopak, hovorí, že nesmrteľnosť má jedine Boh. (1 Tim 6,16) Kristovým nasledovníkom bude prisúdená až pri druhom príchode Ježiša Krista.(1 Kor 15,51–53)
Pod pojmom duša Biblia vníma celého človeka. V Prvej Mojžišovej knihe 2,7 je napísané: „Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou (dušou).“ Väčšina prekladov prekladá hebrejské slovo pre „dušu“ ako „živá bytosť“. Duša teda znamená živá bytosť, živá osoba.
Človek, ktorý poslúcha a slúži Bohu, sa ani uprostred ťažkostí nemusí ničoho báť.