Predniesol im iné podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ? On im odpovedal: To urobil nepriateľ. Sluhovia sa ho spýtali: Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho? On však odpovedal: Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly. Evanjelium podľa Matúša 13,24-30

Všimli ste si niekedy, že v cirkvi je pekný neporiadok? Že niektorí členovia nie sú takí, akí by mali byť? A že iní sa zas správajú jednoznačne pokrytecky?
Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou nám pomáha pozrieť sa na tento problém z Božej perspektívy. Myšlienka z podobenstva o rozsievačovi sa tu posúva ešte o krok ďalej. Zatiaľ čo pri rôznych pôdach je zdôraznená reakcia ľudí, podobenstvo o kúkoli preniká za realitu tohto sveta, k vesmírnemu konfliktu medzi Kristom a satanom. Odmietnutie Ježiša nie je len výsledkom ľudskej nezodpovednosti, ale tiež dielom nepriateľa – satana. (verše 28 a 39)
Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou presúva pôsobenie satana a odmietanie Krista a jeho princípov priamo na cirkevnú pôdu. Ježiš chce týmto podobenstvom pomôcť kresťanom v každej dobe porozumieť tomu, že cirkev nie je dokonalá. Je zmesou kúkoľa (kresťanov navonok) a pšenice (skutočných kresťanov). Tento stav potrvá až do žatvy pri druhom príchode. Neznamená to, že niekedy nie je potrebné odstrániť kúkoľ. (pozri Mat 18,15-20) Ide skôr o to, že vo väčšine prípadov človek nebude schopný jasne rozlíšiť, čo je pšenica a čo kúkoľ.
To nás privádza k poslednej lekcii z podobenstva o kúkoli: Boh nás neurobil sudcami svojich bratov a sestier, okrem prípadov zjavného hriechu. Mnoho cirkevných spoločenstiev v dejinách trpelo kvôli tým, ktorí si prisvojili Božie privilégium súdiť a odsudzovať iných. Nerobte si starosti, hovorí Ježiš, Boh nakoniec všetko napraví. Dovtedy máme cirkev prijímať takú, aká podľa Krista je – teda nie dokonalú.