Zavolali teda toho človeka, ktorý bol slepý, druhý raz a vyzvali ho: Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešny. On však odpovedal: Či je hriešny, neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím. Spýtali sa ho teda: Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči? Odpovedal im: Už som vám to povedal, a nepočúvali ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa azda aj vy stať jeho učeníkmi? Evanjelium podľa Jána 9,24-27

To bola smelá odpoveď. Tento nevidiaci muž nemal problém s odvahou, vierou a so zdravým úsudkom. Zakúsil vo svojom živote Ježišov zázrak a bol pripravený stáť za tým, čomu uveril, i pred mocnými ľuďmi. Dokonca aj za cenu vylúčenia zo spoločnosti.
Aj keď nerozumel tomu, ako to Ježiš urobil, vedel, že bol uzdravený. V jeho živote nastal zvrat. Bude nasledovať Ježiša, nech by ho to stálo čokoľvek.
Jeho reakcia vzbudila odpor u náboženských predstaviteľov. Okamžite začali namietať, že oni sú Mojžišovými učeníkmi. „My vieme,“ reagujú, „že s Mojžišom hovoril Boh, ale o tomto nevieme, ani odkiaľ je.“ (Ján 9,29)
Bystrý uzdravený muž mal na základe svojej skúsenosti iný pohľad na vec. Posilnený vierou odpovedá: „Práve to je čudné, že vy neviete odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že Boh hriešnikov nevypočuje, ale vypočuje toho, kto je bohabojný a plní jeho vôľu. Nikdy nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič urobiť. Odpovedali mu: Ty si sa celý v hriechoch narodil a ideš nás poúčať? A vyhnali ho von.“ (verše 30-34)
Z tohto príbehu sa môžeme naučiť, že duchovný zrak súvisí so srdcom. Tvárou v tvár zrejmému Božiemu činu môžeme reagovať dvojakým spôsobom: Môžeme poprieť, že sme boli svedkami zázraku, a dovoliť, aby sa nás zmocnili pochybnosti. Alebo môžeme priznať, že sme naozaj videli Božie dielo, a vstúpiť na cestu viery.
Viera a pochybnosti sú dve životné cesty, ktoré časom silnejú. Nie je jednoduché zmeniť ich.