Veď Syn človeka je pánom nad sobotou. Evanjelium podľa Matúša 12,8

V Pánov deň som bol vo vytržení ducha. Zjavenie Jána 1,10

Druhá dôležitá pravda, ktorá vyplýva z Ježišových konfrontácií so Židmi o zachovávaní soboty, je, že Ježiš je „pánom nad sobotou“. To nie je hocijaké vyhlásenie. Buď je to pravda, alebo lož. V každom prípade, týmto vyhlásením nastúpil Ježiš na cestu kríža. Tento výrok totiž Židia považovali za vrchol rúhania. Pre Ježiša to bol základný kameň, na ktorom staval svoje právo vymedzovať, ako sa má svätiť sobota. Ak bol skutočne Pánom soboty, musel dobre vedieť, prečo bola ustanovená.
Týmito slovami sa Ježiš vracia na úplný začiatok dejín. V 1 Moj 2,1-3 čítame: „Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy. Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril.“
Ježiš zachoval prvú sobotu. Bol pri zriadení soboty ako siedmeho dňa v ľudských dejinách. Ako to vieme? V Novej zmluve čítame, že „ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje“. (Ján 1,3) „V ňom bolo stvorené všetko na nebi i na zemi… Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.“ (Kol 1,16) Prostredníctvom Ježiša Boh „stvoril svet“. (Heb 1,2)
Niet pochýb o tom, že Kristus bol hybnou silou stvoriteľského týždňa a že on sám ustanovil prvú sobotu. Preto môže vyhlásiť, že je pánom nad sobotou. (Mar 2,28) Preto je sobota „Pánov deň“. (Zj 1,10)
Na Sinaji Boh „JA SOM“ (2 Moj 3,14; Ján 8,58) poukázal na to, že sobota má každý týždeň pripomínať dve veci: že je Bohom Stvoriteľom (2 Moj 20,8-11) a že je Bohom Vykupiteľom. (5 Moj 5,12-15)
Ako kresťania môžeme byť vďační za to, že Pána Boha smieme uctievať v jeho zvláštny deň.