Farizeji hneď odišli a začali sa radiť s herodiánmi, ako ho zabiť. Evanjelium podľa Marka 3,6

Hneď po tom, čo boli farizeji svedkami milosrdného aktu Božej moci, veľmi sa rozčúlili. Začali rozmýšľať , ako Ježiša zabiť, pretože poriadne nesvätí sobotu.
Môže sa stať, že niektoré negatívne rysy našej povahy sa náboženstvom zvýraznia. Ľudia začnú intenzívnejšie vyhľadávať chyby u iných, hoci by si mohli a mali všímať prejavy Božej moci a milosti. Takíto pozorovatelia majú sklon sústreďovať sa na nedorozumenia a problémy, napríklad aj o zmysle Božieho zákona.
Pre legalizmus je charakteristický názor, že zákon je dôležitejší než milosrdenstvo a ohľaduplnosť voči ľuďom. V Reči na vrchu a aj pomocou zázračných sobotných uzdravení sa Ježiš snažil o to, aby náboženskí predstavitelia pochopili duchovnú povahu zákona – teda že správne pochopená poslušnosť zákonu musí vyvierať z lásky agapé.
Nanešťastie, náboženskí vodcovia nepochopili zákon, o ktorom tvrdili, že ho zachovávajú. Keď Ježiš upriamil ich pozornosť na lásku agapé ako základný princíp zákona, začali sa dohadovať, „ako ho zahubiť“. (Mat 12,14)
To je paradox zákonníctva. Vo svojej údajnej láske k Bohu a jeho zákonu sa legalisti zvyknú hnevať na tých, ktorí nesúhlasia s ich konkrétnymi teologickými interpretáciami, a to až do tej miery, že sú ochotní svojich oponentov zabiť alebo zničiť ich dobré meno. Zloba sama o sebe je podľa Ježiša ekvivalentom vraždy. (Mat 5,21–26)
Kto je dlhšie členom cirkvi vie, že duch farizejstva nie je mŕtvy. Darí sa mu aj v 21. storočí. Sú ľudia, ktorí sú kvôli rozdielnosti názorov schopní napádať a kritizovať druhých.
Väčšina zborových spoločenstiev má svoju zostavu farizejov. Desí ma však to, že farizej číha v každom z nás. Každý kresťan by mal pamätať, že milosrdenstvo je lepšie než obeť (Mat 12,7) a že agapé je srdcom Božieho zákona.
Dnes máme príležitosť na sebaskúmanie. Je moje náboženstvo choré alebo zdravé? Ako to rozpoznám?