A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naamán zo Sýrie. Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali a hnali ho von z mesta. Vyviedli ho až na kraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ zhodili. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. Evanjelium podľa Lukáša 4,27-30

Mal som už kázania, ktoré sa niektorým ľuďom nepáčili. Nikdy som však nebol vystavený takej intenzívnej odozve ako Ježiš, keď sa prihovoril svojim spoluobčanom.
Je zaujímavé, že prvé reakcie boli pozitívne: „Aké pekné kázanie!
Á, veď to je Jozefov syn.“ „Všetci mu prisviedčali a obdivovali jeho láskavú reč, ktorá plynula z jeho úst“. (Luk 4,22)
Keby sa v tomto bode Ježiš zastavil a nechal zástupy, aby sa opájali hrdosťou z toho, že je to ich rodák, stal by sa hrdinom dňa.
Ježiš však musel zostať sám sebou. Dedinčania túžili byť svedkami uzdravení, aké sa stali v Kafarnaume. On mal pre nich slová, ktoré potrebovali počuť – aj keď vedel, že ho za to odmietnu: „Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine. Pravdu vám hovorím: Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov. Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdove do sidonskej Sarepty. A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naamán zo Sýrie.“ (verše 24-27)
Kvôli týmto slovám sa rozhodli, že ho zabijú. (verše 28 a 29) Prečo? Pretože kázal niečo, čo nechceli počuť. Obidve ilustrácie vyzdvihovali Božiu spásnu milosť voči pohanom. Písmo síce vykladal správne, ale to pre nich nič neznamenalo. Tak ich to rozčúlilo, že boli schopní zabiť.
Takíto ľudia sú v cirkvi aj dnes, po 2 000 rokoch. Kážte niečo, čo sa im nebude páčiť, a hoci to bude verný výklad Biblie, pôjdu po vás. Dnes sa samozrejme nepokúsia kážuceho a tých, ktorí s ním súhlasia, zabiť, ale v zborových rozhovoroch s tými, ktorí trpia rovnakou duchovnou chorobou, ich roztrhajú doslova na malé kúsky.
Urobíme dobre, keď sa zamyslíme nad Písmom ako celkom – i nad lekciou, ktorú sa môžeme naučiť od zhromaždenia veriacich v Nazarete.