Tu prišla istá samaritánska žena nabrať si vody. Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť! Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. Samaritánka mu povedala: Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť? Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Evanjelium podľa Jána 4,7-9

Apoštol Ján mal rád silné príbehy. Prvý bol o Nikodémovi, bohatom predstaviteľovi židovského národa. Druhý je o zavrhnutej samaritánskej žene. Tieto dve postavy nemajú prakticky nič spoločné. Spája ich jedine to, že Ježiš „vedel, čo je v človekovi“. (Ján 2,25) Obidva príbehy ilustrujú túto pravdu.
Príbeh zaznamenaný v 4. kapitole Jánovho evanjelia sa odohráva v provincii Samária. Táto provincia sa nachádzala medzi židovským Judskom na juhu a Galileou na severe. Boli to dva politické celky, ktoré boli posadnuté náboženskou a rasovou čistotou. Samária bola oblasť, o ktorej by sa dalo veľa povedať, ale rozhodne nie, že bola čistá. Obyvatelia, podobne ako ich náboženstvo, boli zmesou židovstva a pohanstva. Židia nechceli mať so Samaritánmi nič spoločné – a Samaritáni boli viac než ochotní správať sa k nim rovnako. Židia a Samaritáni žili už vyše 400 rokov v zatrpknutosti a vo vzájomnom rozkole, čo je pre Blízky východ typické.
Jedného dňa sa Ježiš zastaví v Samárii, aby si odpočinul. Jeho učeníci idú medzitým kúpiť nejaké jedlo. Na pravé poludnie sa objaví samaritánska žena, aby si nabrala trochu vody z Jákobovej studne. V tej chvíli Ježiš urobí niečo nemysliteľné – požiada ju o láskavosť.
Tento jediný skutok prezrádza o Ježišovi veľmi veľa. Po prvé, ukazuje na jeho ľudskú prirodzenosť. Ježiš má hlad a smäd, ako mávame my. V evanjeliu, ktoré najviac zo všetkých zdôrazňuje Ježišovo božstvo, je to obzvlášť nápadné. Po druhé, je tu náznak, že Ježiš musel túto ženu niečím upútať. Samaritánka ho neignorovala, ani pred ním neutiekla. Vycítila, že človek, ktorý ju oslovil, je láskavý a empatický.
A po tretie, Ježiš bol staviteľom mostov medzi ľuďmi – bol ochotný prekročiť priepasť predsudkov a nenávisti, ktorá vtedy panovala. Ježiš búral bariéry nielen medzi rasami a národnosťami, ale tiež medzi spoločenskými zvyklosťami, ktoré boli posvätené dlhotrvajúcou tradíciou. Židovskí učitelia sa nesmeli na verejnosti rozprávať so ženou, tým menej so ženou pochybnej povesti. Na to reaguje Samaritánka slovami: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Bolo to niečo neslýchané. Ale náš Pán dáva jasne najavo, že Boh miluje svet nie teoreticky, ale prakticky.
Ako je to so mnou? Som staviteľom mostov ako môj Pán? Ak nie, prečo?