A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto v neho verí, mal večný život. Evanjelium podľa Jána 3,14.15
V týchto veršoch sa Ježiš vracia do dávneho príbehu zaznamenaného v Štvrtej Mojžišovej knihe 21,4-9.Tu čítame, že po nejakom čase Izraeliti opäť trávia čas svojou obľúbenou činnosťou – reptajú a sťažujú sa. Ľutujú, že odišli z Egypta.
Napriek Božiemu zázračnému vedeniu sa u nich prejaví nedostatok viery. Boh na nich dopúšťa pohromu v podobe ohnivých hadov. Ľud činí pokánie a prosí o milosť. Boh prikazuje Mojžišovi, aby vyrobil podobu ohnivého hada a vystavil ju uprostred tábora. Tí, ktorí poslúchnu Pána Boha a vo viere sa pozrú na tohto hada, budú zachránení.
Židovský národ miloval tento príbeh. Rád sa k nemu vracal. Mali aspoň o čom diskutovať. Boh im kedysi povedal, aby si nezhotovovali žiadne modly a neuctievali ich. Teraz im prikázal zhotoviť bronzového hada, a to napriek tomu, že od Edenu bol had symbolom satana. Tohto bronzového hada Židia skladovali zrejme vo svätostánku a neskôr v chráme ako posvätný objekt. Keď po niekoľkých stáročiach kráľ Chizkija zistil, že ľudia tohto hada uctievajú, nariadil rozbiť ho na kusy. (2 Kráľ 18,4) Ešte v čase, keď Ježiš žil tu na zemi, pokladal jeden židovský spisovateľ za nevyhnutné zdôrazniť, že ľudí na púšti neuzdravil bronzový had, ale Boh. (Kniha Múdrosti 16,7)
Ježiš použil tento trochu zvláštny príbeh, aby na záver svojho rozhovoru s Nikodémom poukázal na jednu dôležitú vec: „Ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto v neho verí, mal večný život.“
V Ježišovom rozhovore s Nikodémom narážame na určité tajomné veci. Prečo Ježiš prirovnal svoju smrť na kríži k hadovi na žrdi? Nie je had v biblických dejinách skôr symbolom problému než jeho riešenia?
Aj keď nemusíme rozumieť všetkým detailom, ktoré Ježiš spomenie, zmysel je jasný. Podmienkou duchovného uzdravenia, nového narodenia a pôsobenia Ducha Svätého v našom srdci a živote je naša odpoveď viery – podobne, ako to bolo u starovekých Izraelitov na púšti.
Človek sa nerodí s tým, že je spasený pre večný život. Spasenie dostáva pri pohľade na Ježiša na kríži – v postoji hlbokej viery v Božiu moc.
