Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Evanjelium podľa Matúša 5,3.4

To veru nie je najlepší spôsob, ako začať kázanie. Kazateľ si to poriadne nepremyslel. Je isté, že nejde s dobou a nezvláda vec politicky. Rozhodne mu chýba pohľad odborníka na styk s verejnosťou.
Kto chce počuť o chudobe ducha a plači? Ak má byť kazateľ „úspešný“, musí ľuďom povedať to, čo chcú počuť, správnymi slovami vyjadriť myšlienky, ktoré ich zaujímajú. Každý, kto sa určitý čas pohyboval v týchto kruhoch, vie, že ľudia sú naladení na posolstvo typu „blahoslavení bohatí“ alebo „blahoslavení bohatí v duchu“.
Ak chce Ježiš prilákať davy, bude sa musieť prispôsobiť požiadavkám tohto sveta. Hlásanie posolstva, ktoré začína slovami „blahoslavení chudobní v duchu“ a „blahoslavení plačúci“, nemôže nikoho zaujať. Ježiš nikdy nedosiahne taký úspech, aby ho rešpektovala väčšinová kultúra.
A presne v tom je rozdiel medzi bežnými hodnotami a Ježišom. Jeho totiž nezaujíma uznanie okolitého sveta. Ide mu o to, aby konal v súlade s Bohom. Jeho posolstvo je opakom posolstva väčšinovej kultúry, protikladom múdrosti sveta. Blahoslavenstvá v skutočnosti stavajú hodnotový systém tohto sveta na hlavu, prevracajú ho hore nohami.
Od začiatku svojej služby predstavuje Ježiš svoje kráľovstvo ako niečo radikálne iné. Aj občania tohto kráľovstva budú iní. To je východiskový bod blahoslavenstiev, Reči na vrchu i celej Novej zmluvy.
„Blahoslavení chudobní v duchu“ a „blahoslavení plačúci“ patria medzi najrevolučnejšie výroky, ktoré na tomto svete zazneli. Napriek tomu stoja v samotných základoch Ježišovho posolstva.
Jeho posolstvo sa prihovára každému osobne. Každého z nás stavia pred rozhodujúcu voľbu: buď si vyberieme Ježiša, alebo tento svet. Buď zvolíme jeho hodnoty, alebo hodnoty tohto sveta.
Nebeský Otče, prečo je zborové spoločenstvo, ktoré navštevujem, také „normálne“? Pomôž mi, aby som sa stal z pohľadu sveta „nenormálnym“ a mohol byť medzi tvojimi požehnanými.